S   E   B   E   Š   K   O

Školský internetový časopis žiakov ZŠ v Sebechleboch

Číslo 1             Jún 2001

 

Slovenčina - naša reč

Slovenčina rád ťa mám.   

Každý z nás ťa potrebuje.

Jazyk náš je prekrásny,

s láskou sa ho učí každý.

 

Slovenčina najdrahšia,

ľudia môžu rozprávať.

Mäkko, tvrdo, nárečím,

najkrajšia si iba ty.

Netrápi nás v slovenčine,

ani jedno slovíčko.

Len pravopis pri písaní,

potrápi nás máličko.

Slovenčina krásna reč,

nikdy pred ňou neuteč,

i mäkké, tvrdé ypsilon,

to už viem, ja, ty, aj on.

 

Anna Cázerová

 

Naša reč

Slovenčinu mám veľmi rada, lebo je to reč, ktorú môžem používať na akýchkoľvek miestach. Môžem sa s ňou dorozumievať, či ju písať na papier. Ale vždy si dám pozor, aby som ju vyslovoval správne a vždy veľmi pekne. Tie krásne zvuky a hlas, to mi iba slovenčina mohla dať. Diktáty napísať, prečítať a rozmýšľať, to ma trošku trápi. Ale vždy pozor si dám, to stále platí. A tak slovenčinu moju reč rodnú, vždy rada budem mať.

                                                                Ľudmila Chrastinová

 

My žiaci 3.triedy sme sa inšpirovali básňou "Kde a čo som kúpil" od Pavla Štefánika.Naše verše opisujú naše dediny a mestá. Posúďte, akí sme básnici.

 

Keď som išiel cez ...

Keď som išiel cez Báčovce, kúpil som si malé ovce.

Keď som išiel cez Sebechleby, kúpil som si veľké chleby.

Keď som išiel cez Ladzany, kúpil som si pekné džbány.

Keď som išiel cez Dudince, kúpil som si nové klince.

Keď som išiel cez Handlovú, kúpil som si veľkú bránu.

 

Keď som išiel do Krupiny, kúpil som tam pavučiny. 

Keď som išla cez Dudince, kúpila som nové mince.

Keď som išiel cez Dudince, kúpil som si slivovice.

Keď som išiel cez Prešov, kúpil som si deväť košov.

Keď som išiel cez Dudince, kúpil som si barance.

 

 

Keď som išiel cez Mikuláš, kúpil som si chutný guláš.

Keď som išiel cez Malacky, kúpil som si chutné placky.

Keď som išiel cez Sebechleby, kúpil som si suché chleby.

Keď som išiel cez Ladzany, boli tam len samé vrany.

Keď som išiel cez Hont. Nemce, kúpil som si vence.

        žiaci 3. triedy

 

Vojny

Vojny, načo sú,

nešťastie nám prinesú.

Zabijú nám otcov, matky,

nechcem vojny, nechcem bitky.

V mieri chcem len žiť,

kto sa nechce biť,

nech sa beží skryť.

          Klaudia Homolová

Slovenčina

Slovenčina krásna reč,

krásna ako jarný kvet,

preto si ju stále váž,

ochraňuj a maj ju rád.

Slovensko krásna krajina,

ospevuje ho celá rodina.

Rodina naša slovenská,

spieva ju každému do uška.

 

Všetci sa k tebe vracajú

z ďalekej krajiny,

piesne o tebe spievajú

Slováci z cudziny.

Slovensko krásne pod Tatrami,

chváli ťa celý svet,

lebo nad teba,

krajšieho vo svete niet.

            Katarína Hradská

 

Z jedného letného dňa

Letné slnko zobudilo posledných spáčov, ktorí sa pred ním skrývali vo vyhriatej posteli. Zavčas rána sa okolím nesie vôňa čerstvého chlebíka, ktorý vábi k raňajkám. Po výdatných raňajkách sme sa s rodinou vybrali na výlet. Šli sme do hory popri poli, kde klíčila jačmenia mlaď. Došli sme k hore, kde sa týčili stromy - penzisti našich lesov. V hore sme začuli a aj zbadali, ako si zemou derie cestu malá bystrinka. Po lesnom chodníčku smerovala k bystrinkesrna s mláďatkom. Pri ceste sme videli diviačí bahenný kúpeľ. Došli sme ku kŕmidlu, ktoré stálo uprostred listnatých strážcov. Po chvíli čakania došli ku kŕmidlu prví lesní hladoši. Domov sme prišli unavení a ľahli sme si do postele spolu so zároveň unaveným červeným a zubatým slnkom.V posteli  sme si ešte po-rozprávali zážitky a rozprávali sme sa, až kým nám viečka nespadli.

                                                                   Jozef Rerich

 

Môj vzor

Svoj život by som chcela prispôsobiť rôznym osobnostiam, ktoré v živote niečo dosiahli. Istou osobnosťou a tiež mojím doterajším vzorom je naša pani učiteľka. Vybrala som si ju asi preto, lebo vďaka svojim úspechom a tiež dobrým výsledkom v škole je tým, čím je dnes. To, že je dnes učiteľkou je dosť náročná psychická práca, ktorá občas nie je príjemná. Prvú vec, ktorú na nej obdivu-jem, je pevná vôľa vybrať si takéto povolanie. Ale má aj dobré vlastnosti: múdrosť, spravodlivosť, čestnosť a plno humoru, ktorý pobaví každého.Najlepšiu vlastnosť má tú, že dokáže slabším žiakom pomôcť a vysvetliť im učivo tak, aby ho chápali ako tí ostatní.Veľa svojho pracovného času venuje deťom, ktoré učí a pripravuje ich na budúce povolanie a tiež na život, ktorý je pred nimi. Okrem toho, že je matkou dospelých detí, nahrádza nám istým spôsobom matku v škole.V budúcnosti dúfam, že na ňu budem spomínať nielem ako na svoj detský vzor, ale aj na pani učiteľku, ktorá nám venovala mnoho času a tiež veľa pekných zážitkov.

                                                             Andrea Mokošová

 

EPIGRAMY

Človek je tým, čím sa živí.

Neuč iných, ak sám nie si vyučený.

Kto nemá čas, ten nikdy nedozrie.

Škola tá ma nebaví, ale ma dlho zabaví.

Lepšia je oáza bez prameňa, ako fatamorgána bez kameňa.

Ako vyliezť na podstavec a neohnúť si pritom stavec?

 

 

Eliška Šorecová

Mária Cázerová

Lenka Uhlerová

Jozef Roziak

Peter Pastier

Marianna Ivanová

 

Môj brat

Malá kostrička, vysušený pampúšik a neposedná opica. Spoznávate ho? To je môj brat. Hlava ako spľastnutá lopta, z ktorej trčia dva veľké radary. I keď sú veľké, niekedy nepočujú. Ten problém hluchosti ho napadne práve vtedy, keď má niečo urobiť. Dve malé gombíčky, ktoré sú plné šibalských myšlienok, nám vždy prezradia, že má niečo za lubom. Nemusí ani nič povedať. Je síce malý, ale neviete si predstaviť, koľko slov na svoju obranu sa v ňom skrýva. Keď sa ráno zobudí, vyzerá ako po elektrickom šoku. Vlasy? Jeden tam, druhý tam, oči zalepené ako práve narodené šteňa. Škola nie je jeho silná stránka, ale šport je jeho život. Vstávanie do školy? Bola, je a bude hrôza. Veď už len otvorenie očí mu trvá pol hodiny, a to nehovorím o umývaní a obliekaní. Keby mohol, ulieva sa z nej každý deň.Chôdza sa podobá slimákovi. Vlečie sa, vlečie sa a ešte raz sa vlečie. Všade má čas, nič ho nesúri. Zato, keď má dohodnutý hokej alebo futbal, všetci mu zavadziame. Lieta po dome ako pojašený a ani nevie, čo chce. A tá jeho postava sa nedá opísať. Keby sme ho mali porovnať s nejakým silákom, nič iné by ho necharakterizovalo len slovo blcha. Dve fifítka, na ktorých má päť malých slámok, sú vždy tam, kde by byť nemali. Čudujem sa, že tie dve paličky, ktoré má namiesto nôh ho vôbec udržia. Veď takú hlavu plnú šibalstiev musí byť naozaj ťažké vláčiť so sebou. Na to, aby prežil, potrebuje dva kamióny energie, štyri kamióny sladkostí, jeden kamión plný kakaa a bicykel. Veď také steblo trávy viac k životu nepotrebuje.

                                                         Veronika Šorecová

 

Prírodovedná exkurzia

Dňa 17. mája 2001 sme sa my, zástupcovia ôsmej a deviatej triedy, vybrali do Banskej Štiavnice. Niet vari pôsobivejšieho stvárnenia múzejnej expozície ako v tomto známom baníckom meste. Najskôr sme navštívili Banícky skanzen, ktorý dokumentuje prácu, techniku a život baníkov, ale súčasne je dôležitým zariadením slúžiacim na ochranu baníckych pamiatok na Slovensku. Práve tu sme si všetci uvedomili, koľko práce, potu i mozoľov stál každý gram vyťaženého kovu, koľko odvahy a hrdinstva vyžaduje banícke povolanie. Osobitným dojmom pôsobila na nás povrchová expozícia s typickou architektúrou, ťažnými strojmi a cachovňou. Viac atraktívna bola však podzemná expozícia dokumentujúca vývoj dobývania, ťažby a dopravy rúd. Naše ďalšie kroky smerovali do Komorského dvora (Kammerhof). Od sprievodcu sme sa dozvedeli, že v roku 1806 podľahol veľkému mestskému požiaru. Expozícia bola členená podľa baníckých odborov so zameraním na ich technický rozvoj. Veríme, že v budúcnosti prehliadky Banskej Štiavnice prinesú mnoho nového poznania a poučenia i pre ostatných žiakov našej školy.

                                                          žiaci 8. a 9. triedy

 

Iné Kafe v Sebechleboch

Interview so skupinou Iné Kafe bolo príjemné. Veľmi "tvrdo" sme ich čakali a keď meškali už zopár minút, napätie vzrastalo. Začali sme pochybovať, či vôbec prídu. Keď prišla skupina, všetci začali fotiť a pískať. Nastal riadny rozruch. Každý chcel klásť otázky a dostať ich podpisy. Po skončení stretnutia 9. trieda pripravila občerstvenie. Veľmi si na ňom pochutili. Keď odišli, ostali nám v rukách papiere s ich podpismi a spomienky, ktoré nám budú trvať veľmi dlho.

                                                                 Diana Uhliarová

 

Súťaž mladých záchranárov CO

11. mája 2001 areál všešportového štadióna v Krupine zaplnili hliadky civilnej ochrany. Súťaže sa zúčastnilo 8 hliadok ZŠ: I., II. Krupina, Hont. Moravce, Sebechleby, Hont. Nemce, Senohrad, Bzovík a Cerovo. Zvíťazila hliadka II. ZŠ Krupina. 2. miesto získala hliadka ZŠ Sebechleby /Z. Barcajová, J. Bilková, T. Uhler, D. Vician/. 3. miesto I. ZŠ Krupina.

                                                         p. uč. Karol Kocian

 

Víťazstvo Sebechlieb

Víťazom turnaja v malom futbale žiakov 1. - 4. ročníka sa stali žiaci našej školy po výsledkoch v skupine "A", ktoré boli nasledovné: SEBECHLEBY - HONT. NEMCE 2:1, góly: Kardoš 2, SEBECHLEBY - HONT.MORAVCE 3:1, góly: M. Uhler 2, J. Homola 1, SEBECHLEBY - BZOVÍK 1:0, gól: Kardoš 1. Vo finálovom zápase sa Sebechleby stretli s domácimi z II. ZŠ Krupina. V normálnom hracom čase sa stretnutie skončilo nerozhodne 1:1, ale na pokutové kopy zvíťazili Sebechleby 2:1, keď úspešnými strelcami boli M. Uhler zo IV. triedy a M. Blahút z II. triedy, nepremenil J. Homola. V riadnom hracom čase strelil gól J. Kardoš. Školu na tomto podujatí reprezentovali: M. Mozoľa, J. Homola, J. Kardoš, M. Uhler, J. Šalát, P. Šorec, J. Korčok, J. Melaga /žiaci IV. tr./, M. Blahút, M. Tóth, I. Lipnický /žiaci III. tr./, M. Gembický, R. Blahút /žiaci II. tr./. Blahoželáme k dosiahnutým výsledkom.

                                                   p. uč. Karol Kocian

 

Sebechleby až na regióne

Dňa 25. apríla 2001 sa mladší žiaci našej školy /žiaci 5. a 6. ročníka/ zúčastnili obvodového kola vo futbale v Hont. Moravciach za účasti ZŠ Hont. Moravce /obsadila 3. miesto/ a II. ZŠ Krupina /2. miesto/. ZŠ Sebechleby postúpila z 1. miesta spolu s II. ZŠ Krupina na majstrovstvá okresu. Majstrovstvá okresu sa konali 9. mája 2001 na II. ZŠ v Krupine s nasledovným poradím: 1. ZŠ Sebechleby, 2. ZŠ Bzovík, 3. I. ZŠ Krupina, 4. II. ZŠ Krupina. ZŠ Sebechleby víťazstvom postúpila na majstrovstvá regiónu, ktoré sa konalo dňa 16. mája 2001 na II. ZŠ v Krupine. Konečné poradie bolo nasledovné: 1. ZŠ Žarnovica, 2. ZŠ Banská Štiavnica, 3. ZŠ Sebechleby. Hráči, ktorí reprezentovali školu i okres Krupinu: Ján Rerich, Adrián Husák, Jakub Kardoš, Lukáš Čmela, Michal Šalát, Peter Kemp, Miroslav Vajda, Lukáš Teren, Dominik Vician, Miloš Čmela a brankári: Tomáš Roziak a Michal Peťko.

                                                      p. uč. Mgr. Róbert Klimko

 

Vtipy

Je to zelené a plazí sa to po tráve. Čo je to? Pyrotechnik hľadá mínu. Je to zelené a lieta to. Už ju našiel.     

    Martina Fidlušová

"Nesadajte si do posledného vozňa. Keby sa stala nejaká nehoda, v poslednom vozni hrozí najväčšie nebezpečenstvo", radí prednosta stanice turistovi. "Tak prečo ho pripájate?", pýta sa turista.

"Povedzte, čo je to vlastne s tou mojou károu?" pýta sa zákazník v autoopravovni. Majster zaváha, poškriabe sa po hlave a hovorí: "No keby to bol kôň, bolo by ho treba zastreliť."

K zubárovi príde kostra. Doktor skontroluje všetkých 32 zubov chrupu a pacientovi nakoniec hovorí: “Zuby máte v poriadku, ale čo tie ďasná?"

 Vraví hríb hríbu: "Pozri ako vyzeráš! Nielenže ledva stojíš na nohe, ale aj klobúk ti ukradli!"

Bezdomovec oslovuje elegantnú dámu: "Prosím vás mladá dáma, šesť dní som nejedol". "Ste úžasný. Kiež by som i ja mala takú vôľu".

"Čo by si chcela tento rok pod stromček?", opýtal sa Ježiško v obchodnom dome milého dievčatka. "Takže ty si môj fax nedostal?"

V rodine vegetariánov: "Janóó! Poď rýchlo jesť, lebo ti zvädne obed."

      žiaci 5. triedy

 

Redakčná rada: Terézia Bilková, Eva Fidlušová, Jana Fidlušová, Veronika Chrastinová, Peter Pastier, Mgr. Ľudmila Lacková, Margareta Špániková

Grafická úprava: RNDr. Ján Ruman

  Časopisy Hlavná stránka